„Potešte svoje deti a stante sa dedomrázom!“ Na prvý pohľad veľmi jednoduchá záležitosť.

Keď sa však problematiky hlbšie ponoríme, narazíme na množstvo filozoficko – technických a fyziognomicko-pohybových prekážok. Ak sa predsa len rozhodnete pre túto sviatočnú tortúru, mali by ste sa oboznámiť s faktami, ktoré sa členom fujartu podarilo získať podrobným mapovaním zvykov a obyčajov Hontu a okolia.

V prvom rade si musíme uvedomiť, že dedomráz je milý starý ujo, ktorý sa väčšinou stále smeje a má rád deti. Keď sa im práve neprihovára, vydáva veselý pokrok hohohohooou, alebo heheheeej, ktorýsa dá dobre kombinovť so smiechom. A to už sme pri prvom bode našej témy, a tým je mimika. Je už dávno známe, že cca 70 percent dedomrázovej tváre pokrýva hustá biela brada. To znamená, že priestor pre mimické prejavy, je dosť obmedzený cca 30 percent. Akékoľvek citové pohnútky musí teda stvárňovateľ dedamráza zvládať dokonalou súhrou nosa, očí a obočia. Nos sa mrví, oči nezbedne behajú z dieťaťa na dieťa, líca sa napúčajú v návaloch bodrého smiechu a obočie z času na čas figliarsky povyskočí.

Tieto prvky, však treba používať s mierou, aby sa nám nestalo to, čo Eugenovi Tománovi v roku 1986, keď robil deda mráza v jedálni pradiarskeho závodu. Tomán v snahe čo najviac očariť deti, nevhodne použil v jednom momente všetky mimické prvky, čím rozplakal detského diváka a privolal na seba nesúhlas so strany rodičov. Bol vyvedený vrátnikmi. Teraz sa dostávame k bodu číslo 2, ktorým je maskovanie a celková vizáž deda mráza. Alfou a omegou koztýmu bola, je a bude velká biela brada. Nastáva však problém, ako ju dostatočne pevne pripevniť k tvári. Však vieme aké sú deti nevyspitatelné. Istý škandinávsky dedomrázista Vemko Van Der Roort používal v časoch slabých lepidiel a glejov takzvanú záložnú bradu. Fungovalo to nasledovne. Der Roort zamaskovaný za deda mráza vchádza neohrozene do davu rozvášnených detí. Ráta so všetkým. A už je to tu. Brada sa ocitá v cukríkmi polepenej detskej rúčke. „Ale čo to?“ čudujú sa deti. Pod prvou bradou sa objaví brada záložná, ešte väčšia a belšia ako tá predošlá. A tak der Roort namiesto rozpačitých výkrikov: „Vráťte mi tú bradu!“ ďalej rozosieva radosť pohodu a veselie.
V dnešnej dobe silných, kvalitných lepidiel sa der Roortova metóda javí ako nepotrebná. Bradu si už môže nalepiť hocikto. Nie však každý vie kde a ako ju nalepiť. V prvom rade si treba uvedomiť, že brada sa má nachádzať na prednej dolnej časti tváre. Nepochopenie tohoto umiestnenia vedie častokrát k rôznym anomáliám, ako napr.: brada volne položená na hlave, obria bakombarda, postranná polobrada, malá, riedka beada, zanikajúca v kontraste s obočím.

Členovia fujartu sa zhodli v názore, že čo sa kostýmu týka, nemal by chýbať. Jeho absencia sa dá možno ospravedlniť v tropických a subtropických oblastiach. /Honolulu, Tahiti, Vajkyky, Bora Bora, Komárno Komárom/

Interviu s dedomrázistom
Robrtom Meszaárosom

Orginálneho a svojského deda mráza, ktorý zapôsobí na deti na prvý pohľad, len tak ľahko nezoženiete. Pán Meszáros ovplýva velmi silnou charizmou, ktorá ho sprevádza v každej situácií. Stačí že sa k vám bléži z druhej strany ulice a už cítite to jemné mrazenie. Nebudeme tajiť, že kontakt ne neho sme získali od Eugena Tomána, ktorý napriek fiasku v roku 86 nezanevrel na dedomrázovstvo.

F: Pán Meszáros, ako to všetko začalo?
M: Najprv mi Eugen Tomán dal ako zálohu za požičané peniaze umelú dedomrázovskú bradu to bolo myslím okolo roku 86.
F: Bol to ten zásadný zlom vo vašom živote?
M: Ešte nie. Ten nastal po pár rokoch keď mi Tomán ešte stále nevedel vrátiť peniaze, zmieril som sa s tým že mi zostane brada.
F: Opísali by ste nám ten rozhodujúci okamih, keď ste si povedal „Budem Dedomráz“ ?
M: Bolo to v roku 91, keď ma bratranec z Polichna, ktorý už vedel že mám doma bradu, požiadal či by som pre jeho malé deti nespravil Dedomráza. Chvíľu som váhal, no napokon som na seba natiahol kostým a nalepil si bradu. To som však ešte netušil, že mi to už navždy prischne.
F: Takže bratrancove deti mali veľkú radosť.
M: Áno. Ale o to väčšiu radosť som zažíval ja. Najbližších pár mesiacov som chodil ako vo sne. Každú voľnú chvíľu som využíval k nalepeniu si brady.
F: to boli teda vaše začiatky. A ako to bolo ďalej?
M: Potom to nabralo rýchly spád. Zadovážil som si kožuch, sane a Eugen Tomán mi zohnal velmi lacno svorku Sibírskych Ťažných Pinčov, cítim sa však trochu podvedený, nakoľko moje Sibírske Pinče ani po piatich rokoch nedosahujú ním sľubovanú výšku 130 cm v kohútiku. a naopak mám pocit že sa jeden scvrkol.
F: A môžete nám prezradiť ich skutočnú výšku?
M: No, pohybuje sa to od tých …25 do …26 cm v kohútiku.
F: Je o vás všeobecne známe, že máte vrelý vzťah k deťom. ako si ich získavate?
M: Len a predovšetkým správnou mimikou tváre. Deti na vás musia vidieť že ich máte rád. Ani by ste neverili aké je ťažké primäť tvárové svaly k tomu, aby získali ten správny výraz. Mne osobne to trvalo dosť dlhú dobu.

Róbert Meszáros na dôkaz svojich schopností, predviedol členom Fujartu zopár základných výrazov, ktorými si vie tak rýchlo a ľahko získať deti na svoju stranu. Ponúkame vám ich aj s krátkym komentárom.